Deti z kúzelnej triedy sú zasa o rok staršie. Naďalej udržiavajú vzťah so svojou bývalou pani učiteľkou – vílou Jazmínou Bielou. Aké dobrodružstvá zažijú?
Piataci vyrazia s pánom učiteľom Maxom Novým na školský výlet, ktorý rozhodne nebude obyčajný, pretože s nimi ako dozor pôjde aj víla Jazmína. Strávia tri dni v opustenej chalupe a vyskúšajú účinky kúzelného bazového sirupu, vďaka ktorému dokonca zachránia jeden psí život.
Úryvok z knihy:
Prvý školský deň
„Dobrý deň,“ zdravil pán učiteľ s úsmevom každého, kto vošiel do triedy. Inokedy prichádzal až po zvonení, ale prvý deň nového školského roka bol slávnostná udalosť. Na tabuľu veľkými písmenami napísal: VITAJTE V KÚZELNEJ PIATEJ TRIEDE! Slovo kúzelnej dvakrát podčiarkol, aby bolo jasné, že hoci je obyčajný učiteľ a žiadny kúzelník či čarodejník, bude sa opäť kúzliť a čarovať. Keď vošiel do triedy Stano Horský, pán učiteľ ho pozdravil ako prvý, aj keď to mal urobiť Stano. Patrilo by sa na pozdrav aspoň odpovedať, ale neurobil ani to. Pán učiteľ prísne zdvihol obočie, ale Stanovi to nedochádzalo. „Pozdraviť je základné pravidlo slušného správania. A odpovedať je povinnosť,“ povedal Stanovi pán učiteľ. „Dobrý deň,“ ozvalo sa od dverí. Do triedy práve vošiel Jurko a myslel si, že učiteľove slová sú určené jemu. Stano sa tomu zasmial, ale k pozdravu sa stále nemal, a tak pán učiteľ premiestnil kúzelnú kvetinu z kenného parapetu pri svojej katedre dozadu, kde sedeli Stano Horský a René Stojka. Účinok sa dostavil okamžite.
Stano bol ako vymenený. „Dobrý deň, pán učiteľ. Prepáčte, že som bol taký nezdvorilý. Viac sa to nestane.“ Pán učiteľ sa usmial a mierne pokýval hlavou. Ostatní spolužiaci sa prekvapene otočili k Stanovi. Boli zvyknutí, že sa správa hrubo a robí nemiestne žarty. Tá zmena sa im páčila. Ako posledná vošla do triedy partia na čele s Oskarom, ktorý sa síce prehnal dverami ako prvý, no v skutočnosti na neho Sára, Adelka, Majka a Petra museli čakať, lebo zaspal. Cez prázdniny vstával okolo desiatej a zvonenie budíka o štvrť na osem ho nezobudilo. Rodičia boli už dávno v práci, a tak zostalo na Sáre, aby dostala brata z postele. Najskôr mu iba stiahla prikrývku, potom ním triasla a nakoniec hlasno skríkla, aby konečne vstal, lebo inak zmeškajú školu. Až to zabralo. Majka s kamarátkami sa rozhodovali, či na nich počkajú, ako sa vopred dohodli, alebo radšej pôjdu. Nakoniec všetci dobehli do triedy ešte pred zvonením. „Dobrý deň,“ pozdravili, ako sa patrí, a vzápätí zazvonilo. Rýchlo si našli voľné miesta. V prvý školský deň si žiaci vyberajú miesta. Väčšina z nich chcela sedieť vzadu, takže voľné zostali už iba prvé lavice. Majka si sadla k Adelke, Sára vedľa Petry a Oskar bol v lavici sám, ale vôbec mu to neprekážalo.
Nápad
V prvý školský deň bolo vyučovanie krátke, iba sa rozdávali učebnice a vybavovali ďalšie organizačné záležitosti. Zatiaľ sa neučilo podľa pevného rozvrhu, ten žiaci dostanú až na tretí deň. Dostali však za úlohu zaobstarať si zošity, obaly na zošity, učebnice, kružidlo, pravítko a ďalšie školské pomôcky.Oskarovi a áre dala mamička peniaze, aby si šli po škole kúpiť potrebné veci sami, no Oskarovi sa do papiernictva nechcelo. „Určite tam bude veľmi veľa ľudí,“ vzdychal. „Naopak. Teraz tam nikto nebude. Všetci sa tam nahrnú až popoludní, keď sa rodičia vrátia z práce,“ oponovala mu sestra. Brata dobre poznala a vedela, že si niekedy neplní povinnosti. „Tak tam zájdeme spoločne,“ podporila Sáru Adelka, ktorá tiež dostala peniaze. „Ja peniaze nemám,“ ozvala sa Majka smutne. „Nevadí. Požičiam ti a zajtra mi vrátiš. Platí?“ „Ďakujem,“ potešila sa Majka. „Ak na mňa desať minút počkáte, pôjdem s vami,“ povedala Petra. Bývala neďaleko papiernictva a chcela si zájsť po peniaze. Okrem toho mala výhodu, že si doma mohla nechať aktovku.„Tak dobre,“ dohodli sa. Petra sa narýchlo rozlúčila a rozbehla sa domov, aby sa čo najskôr vrátila a kamaráti na ňu nemuseli dlho čakať. Oskar zamieril k voľnej lavičke. Chcel si sadnúť, no potom si uvedomil, že by mal dať prednosť dievčatám, a tak si položil aktovku na zem a sadol si na ňu. Lavička zostala voľná pre Majku, Sáru a Adelku. „Viete, čo mi napadlo?“ náhle sa ozvala Majka.
„Sorry, ale veštiť fakt neviem,“ zaškeril sa Oskar. „Keďže sme minulý rok pre tú protivnú chrípku neboli na výlete, zišlo mi na um, že by sme si to mohli vynahradiť teraz na začiatku školského roka.“ „To neznie zle,“ usmiala sa Adelka. Aj Oskar spozornel. Zaujímalo ho všetko, čo by mu pomohlo vyhnúť sa učeniu.
Predchádzajúce diely
O aut
orke:
Zuzana Pospíšilová je obľúbená česká autorka, ktorá sa takmer výhradne venuje pôvodnej tvorbe pre deti. S jej textami sa detskí čitatelia môžu stretávať od roku 2004, kedy jej vyšli prvé rozprávkové príbehy v časopise Slniečko. V roku 2005 začala publikovať knižne a dodnes je jednou z najaktívnejších autoriek píšucich pre deti. Vo vydavateľstve Grada vydala takmer 120 titulov, z ktorých sú najúspešnejšie série Kúzelná trieda a edícia detských detektívok Detektívi. Zuzana Pospíšilová je pôvodným povolaním detská psychologička. Odtiaľ pramení porozumenie detskej fantázii a humoru, ktoré sa odráža v jej bohatej tvorbe.
