Zbožňujem svojich rodičov, ktorí ma vychovali v úplnej harmónii a vďaka nim mám na detstvo len nádherné a hrejivé spomienky.
Trávili sme spolu každý víkend: prechádzkami v zábavnom parku, jazdou na otcovej motorke alebo na pikniku. Rodičia ma mali veľmi radi, a tak sa snažili zabezpečiť všetko, čo som potrebovala. Navštevovala som veľa krúžkov, balet, kreslenie. Všetko bolo skvelé, ale stále som mala sen – že moja mama porodí brata alebo sestru.
Na Vianoce som mala vždy to isté želanie – nový člen do našej rodiny, no nikdy sa mi to nesplnilo. Po škole som chcela ísť na lekársku fakultu, no moji rodičia zrazu oznámili, že sa sťahujeme.
Bolo to pre mňa poriadne prekvapenie, mama povedala, že kvôli otcovej práci. Pre mňa to bolo nečakané. Keď som sa jej spýtal, prečo sa sťahujeme, mama povedala, že otca povýšili a úrad je v inom meste.
Stále som chodil na medicínu, len v inom meste. Po ukončení štúdia som sa zamestnala ako zdravotná sestra na ambulancii.
unsplash
Pri jednom z telefonátov som stretla muža, ktorý náhle stratil vedomie. Vzali sme ho do nemocnice a po prepustení za mnou prišiel aj s kvetmi. Chcel sa poďakovať svojim záchrancom, pracoval ako stavbár, nepodarilo sa mu upevniť lano a tak spadol dole. Povedal, že keby nebolo mňa, tak by tu vôbec nebol.
Neskôr sme mali vzťah, chodili sme do kina, romantické večere. Prešiel rok a predstavila som ho rodičom, neskôr sme sa zosobášili. Pre svoje zranenie už nemohol pracovať ako stavbár, ale našiel si dobrú prácu. Obaja sme pracovali a tak sme si mohli dovoliť prenajať dom ďalej od mojich rodičov.
Čoskoro sa nám narodilo dievčatko Angelina. Často sme ju nechávali u mojich rodičov a oni sa tomu tešili. Jedného dňa som dostala zaujímavú informáciu – moja mama vzala Angelinu na ultrazvuk, no nič mi o tom nepovedala.
Keď som sa ich priamo spýtala, boli zmätení, odpovedali, že sa chcú len uistiť, že s vnučkou je všetko v poriadku. Podľa mňa je tato situácia veľmi zvláštna. Mohli so mnou komunikovať o všetkom, navštíviť najprv pediatra a nie hneď chodiť na ultrazvuku.
Začali ma prepadať pochybnosti o tom že niečo nie je v poriadku, či už so mnou, alebo s mojimi rodičmi. Celý rok hľadania ma teda priviedol k pravde: našla som adopčné papiere mojich rodičov. Bola som šokovaný, pretože to predo mnou tajili 27 rokov!
Povedali mi na to toto:
„Dúfali sme, že sa to nikdy nedozvieš.“
unsplash
Mala som len 10 mesiacov, keď si ma rodičia adoptovali. V tom čase mala moja biologická matka zdravotné problémy, rodičia o tom vedeli a rozhodli sa skontrolovať, či je Angelina v poriadku. Vysvitlo, že mám ešte sestru, a keď sa to dozvedeli moji rodičia, hneď odišli z rodného mesta, aby som ju nevidela. Chceli predo mnou skryť celú pravdu, dokonca ma pripravili o komunikáciu so sestrou, o ktorej som snívala!
Milujem ich, ale cítim sa ponížená. Privlastnili si ma ako nejakú vec. Som im vďačná za všetko, čo pre mňa urobili, no neviem im to odpustiť. Najhoršie, čo môžu rodičia pre svoje deti urobiť, je skrývať pravdu.
Dokážem na to vôbec niekedy zabudnúť?“
