Je strašná búrka, dážď, takže autá nejazdia. Zrazu vidí v diaľke svetlá auta, ako sa blížia k nemu – strašidelne a pomaličky. Je mu to divne, ale predsa len, auto je auto, takže keď pri ňom zastaví, tak si naskočí … Chce šoférovi poďakovať, ale vidí, že za volantom nikto nesedí! Veľmi sa vydesí, ale skôr ako stačí zareagovať, auto sa dá zase pomaličky do pohybu.
Chlapík sedí ako zarezaný, vydesený na smrť a nemôže sa od strachu pohnúť. Potom sa spamätá, otvorí dvere, vyskočí a uteká preč. Stále sa obzerá, boji sa, že auto zrýchli a prejde ho, takže sa zastaví až v najbližšej dedine.