„Vydala sa za muža, ktorý už mal syna z prvého manželstva. Jeho exmanželka je stále bláznivá, pracuje v nočnom klube ako tanečnica a zažila som s ňou veľa príbehov.
S Olegom už máme spoločnú dcéru. Práve od jej narodení nám svokra nedáva pokoj.
S vnukom sa nosí ako pávica. Berie si ho každý víkend, kým jeho matka buduje svoj život. Zároveň so mnou nechce komunikovať a ani sa o to nesnaží.
Stojí za zmienku, že po svadbe sa môj manžel presťahoval do môjho bytu a každý z nás má svoje auto.
S jeho synom neudržujem žiaden kontakt. Nežijeme v háreme, kde sú všetky deti spoločné a manžel nie je sultán.
Nikdy som nebola proti komunikácii medzi mužom a dieťaťom. Choďte do kina, kaviarne, poprechádzajte sa, plať alimenty, ale nič viac. Zdá sa, že muž svojho syna miluje, no každý víkend príde svokra a ťahá ho k sebe za ruku.
O naše dieťa sa nestará, má svojho obľúbeného vnuka. Exmanželka tiež robila môjmu mužovi všelijaké problémy.
Prečo by som mala vystavovať svoju rodinu rizikám šialenej ženy? Deti vyrastú a rozhodnú sa, s kým budú komunikovať. Vydávala som sa bez detí. Šialenstvo je aj v tom, že po našej svadbe išla svokra o 22. hodine cez mesto po vnuka na víkend. Predstavte si, že váš syn sa práve oženil a vy namiesto toho, aby ste sa radovali a oslavovali, utekáte pre svojho vnuka.
Jej syn a môj manžel sa aj napriek tomu stará o starých rodičov. Tomu ale svokra nerozumie…!
