Keď prišlo do Osvienčimu týchto 7 liliputánov, Dr. Mengele sa o ne začal okamžite zaujímať! Takú nočnú moru nečakali

Samson Isaac Ovitz sa narodil v rumunskej dedine Rozavlea. Nikto nerozumel tomu, prečo sa narodil ako lilipután, keďže v ich rodine sa to predtým nikdy nestalo. Avšak, ak chcel získať prácu, musel sa zamestnať ako rabín a tradičný židovský ceremoniár.

Samson bol dvakrát ženatý a sedem z jeho desiatich detí sa narodilo ako liliputáni. Rodičia, ktorí sa starali o ich budúcnosť sa rozhodli, že z nich budú mať muzikantov. Pred smrťou im obaja rodičia pripomínali, aby sa vždy držali pokope, ako rodina. Kto by si bol pomyslel, že rodičovský odkaz pomôže rodine liliputánov prežiť v pazúroch „Anjela Smrti“, monštruózneho doktora Josepha Mengeleho.

Po smrti otca sa rodina rozhodla, že začne s koncertami. Sedem liliputánov vystupovalo so svojimi miniatúrnymi hudobnými nástrojmi a ich súrodenci štandardnej výšky sa venovali otázkami organizácii.

Ich spoločná šou sa stala neuveriteľne populárnou, koncertovali až do roku 1944, do samotného obsadenia Maďarska, ktoré v tom čase patrilo k ich rodnému Sedmohradsku.

15.mája 1944 bola do Osvienčimu vyslaná nezvyčajná hudobná skupina. Na základe závetu rodičov, sa takmer všetci súrodenci snažili ostať pokope. Len jeden z bratov, s normálnou výškou, sa rozhodol všetko risknúť a utiekol. Bohužiaľ, zomrel sám, ďaleko od svojej rodiny. Zvyšok rodiny priťahoval pozornosť samotného Dr. Mengela, vedca- fanatika…

Mengele bol známy tým, že na svojich väzňoch z koncentračných táborov uskutočňoval ohavné experimenty. Jeho „úchylkou“ boli dvojčatá. Hoci v jeho „ľudskom akváriu“ mal nedostatok dvojčiat, zopár navyše mu len zlepšilo náladu.

Dvojčatá mohli byť navzájom zošité, potom ich zvláštne prepojenie sledovali a jednému z nich dokonca odstránili párové orgány.

V Osvienčime to bol práve Mengele, ktorý rozhodoval o osude väzňov. Liliputáni, ktorí spadali pod židovský program Tretej ríše, kde odstraňovali ľudí s rôznymi druhmi telesných nedostatkov (vrátane výšky), boli odsúdení na zánik. Avšak sadista v bielom plášti ich udržal nažive.

Na to, aby mohol rodinku liliputánov skúmať a sledovať, potreboval, aby sa pre nich vybudovala špeciálna štvrť, s o niečo lepším jedlom a sociálnym zariadením.

Nemali by sme zabúdať, že doktor si Osvienčim cenil len kvôli tomu, že tam mohol uskutočňovať svoje zvrátené experimenty. Bohužiaľ, úbohí liliputáni sa stali centrom jeho pozornosti a presne tak to aj vyzeralo: brali im na analýzu krv aj kostnú dreň, trhali zdravé zuby a vystavovali ich radiácii.

Vydaté ženy sa stali obľúbeným materiálom pre výskum gynekológov. Okrem toho, Mengele ich nútil, aby ho zabávali, pričom každému dal pomenovanie z rozprávky Snehulienka a 7 trpaslíkov.

Ženy z tejto neobyčajnej rodiny boli zdesené pri pomyslení, že sa doktor zaujíma o tehotenstvo s trpaslíkmi a mysleli si, že bude chcieť uskutočniť svoje zvrátené nápady. Našťastie, Mengeleovi už na to neostal čas.

Čoskoro ho prevelili do iného tábora a liliputáni tak očakávali, že toto bude ich konečná stanica. Osvienčim bol ale oslobodený ešte pred tým, ako sa mali dostať do rúk Nacistov. Malí muzikanti sa tak stali jedinou rodinou, ktorej členovia dokázali prežiť v tábore smrti!

Neskôr sa mnohí väzni zmieňovali o rodine liliputánov aj vo svojich memoároch. Väčšina z tých, ktorí si ich pamätali, hovorila o ich tragickej smrti. Nešlo im do hlavy, že by mohli bezbranní liliputáni v tom pekle prežiť.

Navyše, pokusní väzni, ktorí patrili do významnej kategórie, sa často presúvali na iné miesta. Ostatní väzni, ktorí žili v ich blízkosti tak stratili kontakt aj s trpasličou rodinou. Obyvatelia Osvienčimu si tak zvykli na skutočnosť, že zmiznutie takýchto pokusných väzňov znamenalo ich nevyhnutú smrť.

Najzaujímavejšie je, že dokonca aj v Osvienčime sa rodine podarilo zachrániť životy desiatok ľudí. Na ceste do táboru smrti mnohí videli, pod akou ochranou sa nachádza rodinka trpaslíkov. Niekoľko zúfalých väzňov následne vyhlásilo, že patria k členom tejto cudzej rodiny.

Ovitzovci neprezradili ich tajomstvo a pristúpili k tomu, aby sa ich malý klan rozrástol z 12 na 22 členov. Bolo teda malým zázrakom, že sa im podarilo zamaskovať aspoň takýmto spôsobom, v opačnom prípade by boli odsúdení na istú smrť.

 


[instagram-feed followtext="PRIDAJTE SA NA NÁŠ INSTAGRAM"]